Po viedenskom verdikte slovenský minister školstva a osvety pomocou rozhlasu vyzval učiteľov, ktorí učili na odstúpenom území, aby zotrvali na svojich miestach. Výzva nebola účinná, pretože na vtedajších školách pôsobilo 50-60 percent profesorov českej národnosti a tí ani nevyčkali príchod okupačných vojsk a dobrovoľne odišli. To isté urobili aj mnohí slovenskí profesori, hlavne tí, ktorí neovládali maďarčinu.

Na zabratom území zostalo asi 100 slovenských profesorov. Takto sa vlastne rozpadli slovenské profesorské zbory, a preto sa do 20. novembra 1938 na žiadnej slovenskej strednej škole nevyučovalo. Vláda vydala pokyn vojenskej správe územia, aby sa postarala o znovu zriadenie aspoň dvoch slovenských gymnázií na územiach, kde Slováci tvorili početnejšie skupiny. Veľmi ľahké to bolo v Košiciach, kde asi 400 študentov čakalo na slovenskú školu a bola k dispozícii aj budova. Ťažšie to bolo v západnej oblasti, kde nebolo väčšieho školského centra, kde by bol záujem o slovenské školy. Najväčší záujem rodičov aj žiakov bol v oblasti Šurian. Zástupca rodičov a Ľudovít Žák, dekan rímsko- katolíckej fary v Komjaticiach, ktorý bol zástupcom slovenskej menšiny, vyhľadali vojenského veliteľa okresu a žiadali ho o naliehavé riešenie problému- tj. otvorenie slovenskej strednej školy na tomto území. Ten ich žiadosti nevyhovel, len ich upozornil, že slovenské gymnázium by mohlo byť zriadené v Šuranoch alebo v Komjaticiach za predpokladu, že bude dosť profesorov a učebných priestorov. Poradil im navštíviť ministra školstva a národnej osvety v Bratislave, aby on riešil túto požiadavku.

Po zložitých jednaniach bol zriadením a vedením slovenského gymnázia v okolí Nových Zámkov poverený Dr. Hudec. Ten po obdržaní menovacieho dekrétu vyrozumel žiakov v okolí Šurian, aby prišli 1.decembra.1938 do slovenského Gymnázia v Šuranoch, ktoré bolo núdzovo umiestnené v štátnej meštianskej škole. Oficiálny názov bol Kráľovské – uhorské štátne gymnázium so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch. Vyučovať sa začalo 6.12.1938 podľa dočasného rozvrhu 4-5 hod. denne, ale bez učebníc, pomôcok, a podľa starých československých osnov. Situácia bola veľmi ťažká, boli problémy so zabezpečením učebníc, učebných pomôcok ale aj so získaním kvalifikovaného slovenského pedagogického zboru. Do školy sa zapísalo 265 chlapcov a 86 dievčat, spolu 351 žiakov. Škola bola osemročná a končila maturitnou skúškou. Celé roky trvania gymnázia neprestávali útoky na jeho slovenský charakter. Situácia sa skomplikovala 11.9.1941, keď maďarské úrady vydali výnos, ktorým sa zrušila koedukácia [znamenala vylúčenie dievčat zo štúdia]. Do vyriešenia tejto situácie dievčatá iba tajne navštevovali školu. S tichým súhlasom riaditeľa mohli sedieť iba v zadných laviciach. Vyučovanie bolo veľmi často prerušované, pretože budovu školy na prechodný čas obsadzovalo vojsko, nebolo palivo a aj k vôli vojenskej službe profesorov.

V školskom roku 1943/44 sa učilo iba 80 dní. Najneúspešnejší bol rok 1944/45. V škole bol zriadený nemecký poľný lazaret železničná doprava bola úplne zastavená, vyučovalo sa iba každý druhý deň, veľmi často bol vyhlasovaný letecký poplach. Riaditeľstvo školy dostalo 15.10.1944 príkaz, aby vyučovanie zastavilo na neurčito. Po oslobodení Šurian 29.3.1945 bola gymnáziu pridelená uvoľnená budova štátnej ľudovej školy, v ktorej bolo potrebné najskôr urobiť najpotrebnejšie vonkajšie a vnútorné opravy. Vyučovanie sa začalo 28.5.1945 a trvalo do konca júla. Maturitné skúšky sa konali v dňoch 2.-4.8.1945. Školu viedol aj naďalej Dr. Hudec. Školský rok 1945/46 sa začal 17.9.1945 v provizóriu meštianskej školy. Smutné však bolo nariadenie v máji 1945, ktorým bolo zrušené samostatné šurianske gymnázium a bolo pričlenené ako elokovaná škola k Štátnemu gymnáziu v Nových Zámkoch. Škola ale zostáva v Šuranoch. Za dočasného správcu bol poverený dovtedajší riaditeľ. Podľa ďalších nariadení boli pobočné triedy zo Šurian pričlenené k materskému Štátnemu gymnáziu Nové Zámky. Zo Šurian odišlo 379 študentov a tým gymnázium zaniklo.

Pauza – Šurany bez gymnázia – netrvalo dlho, pretože od 1.9.1953 sa znovu vracia do Šurian stredná škola, ktorej vývoj išiel osobitnou cestou. Začal sa uplatňovať nový školský zákon, podľa ktorého zanikajú doterajšie štvorročné gymnáziá a utvárajú sa jedenásťročné stredné školy. Jedenásťročná stredná škola vznikla v Šuranoch 1. 9. 1953. V nej žiaci získavali v prvých ôsmich ročníkoch základné vzdelanie a v posledných troch vyššie všeobecné vzdelanie ukončené maturitou. Školu viedol riaditeľ Viliam Nemček. Podľa zákona o sústave výchove a vzdelávania vznikli v Šuranoch z predošlej jedenásťročnej strednej školy dve školy:
- základná deväťročná škola,
- stredná všeobecnovzdelávacia škola [SVŠ].
V rokoch 1961 až 1963 obidve školy viedol pod spoločným riaditeľstvom Albert Šúchal. V školskom roku 1963/64 sa vytvorilo samostatné riaditeľstvo SVŠ a riaditeľom sa stal Anton Mikušťák. Od školského roku 1965/66 sa na SVŠ utvára prírodovedná a humanitná vetva. Od 1. 9. 1969 sa mení dovtedajšia SVŠ na gymnázium. Takto šurianska stredná škola opäť dostáva dávno zaužívaný názov. Dĺžka štúdia sa mení z troch na štyri roky. Jeho riaditeľom ostáva Anton Mikušťák. K zmenám na poste riaditeľ prichádza až s udalosťami v roku 1989, keď sa riaditeľom stáva Ján Pittner. Od školského roka 1990/91 bol riaditeľom školy Jozef Dobrota. Od školského roku 1991/92 až doteraz je riaditeľom školy Mgr. Marian Štekláč. V školskom roku 1998/99 bolo pri šurianskom gymnáziu zriadené aj osemročné gymnázium.

Tak sa ťažkým a zložitým vývojom vrátilo naše gymnázium do podoby, v ktorej pred 70 rokmi začínalo...